L: S0-2 blížiace sa k Sgr A*; R: Andrea Ghez. (Nicolle R. Fuller/Národná vedecká nadácia; Christopher Dibble) Pre americkú astronómku Andreu Ghezovú, ktorá získala tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziku, je to čo čierne diery tak fascinujúce je, aké zložité je ich konceptualizovať.
Ak je požiadaná, aby ich vysvetlila bežnému človeku, jej štandardná odpoveď je: „A čierna diera je objekt, ktorého gravitačná sila je taká intenzívna, že mu nič nemôže uniknúť – ani svetlo.“
To nie vždy uspokojí zvedavosť ľudí.
'Veľmi málo ľudí chápe, čo je čierna diera - ale myslím si, že toľko ľudí je nimi fascinovaných,' povedala profesorka z Kalifornskej univerzity v Los Angeles telefonicky agentúre AFP po tom, čo jej bola spolu s Rogerom udelená tohtoročná cena. Penrose z Veľkej Británie a Reinhard Genzel z Nemecka.
Toto leto Ghezov tím oslávil 25. výročie spustenia svojho projektu pomocou masívneho ďalekohľadu na Havaji, nových optických technológií a nespočetných výpočtov.na meranie supermasívnej čiernej diery v strede Mliečnej dráhynazývaný Sagittarius A* – vyslovuje sa „Strelec A-star“.
„Je veľmi ťažké predstaviť si čiernu dieru,“ povedala. 'Fyzikálne zákony sú v blízkosti čiernej diery také odlišné ako tu na Zemi, že veci, ktoré hľadáme, nemáme intuíciu.'
„Takže si to dokážem predstaviť matematicky, dokážem o tom myslieť abstraktne, ale je veľmi ťažké vytvoriť si obraz, pretože takto sa mieša priestor a čas,“ dodala.
Spôsob, ako „vidieť“ čiernu dieru, ktorá je podľa definície neviditeľná, je pozorovať obežné dráhy hviezd okolo nej.
Ghez hovorí, že po 25 rokoch má v mysli podrobnú mapu niektorých z najjasnejších hviezd v tesných obežných dráhach okolo Sagittarius A*.
„Mám pocit, že všetky hviezdy sú ako deti, ktorých mená poznáte a poznáte, no každý rok sú trochu iné,“ povedal astronóm.
Jedna hviezda,s názvom S2, dokončí svoju obežnú dráhu za menej ako 16 rokov, pričom sa zrýchľuje pri priblížení k čiernej diere a spomaľuje, keď sa vzďaľuje.
Našemu Slnku trvá 200 miliónov rokov, kým dokončí svoju obežnú dráhu - dinosaurov túlali sa po Zemi, keď sme začali naše súčasné kolo.
'Roztrhané'
Aké by to bolo podľa profesora prepadnúť čiernou dierou?
'Neprežijeme,' povedala.
„Takže ak by ste najprv uvažovali o páde do čiernej diery, prvá vec, ktorá by sa stala, je, že gravitačná sila je vo vašich chodidlách oveľa silnejšia ako vaša hlava, že by ste sa skutočne roztrhli.
„Nič by sme necítili, pretože by sme neexistovali, neprežili by sme to, boli by sme rozbití na naše základné kúsky. Nechcel by som to urobiť.“
Ghez získala doktorát na Caltech v roku 1992 a od roku 1994 je na UCLA, kde spoluriadi Skupina galaktického stredu .
Je presvedčená, že viaczáhady okolo čiernych dierbude rozlúštená počas jej života.
„Myslím si, že toto je oblasť fyziky, kde je rýchlosť objavovania čoraz rýchlejšia, pretože technológia sa tak rýchlo vyvíja,“ povedala.
Posledná žena, ktorá získala Nobelovu cenu za fyziku, bola KanaďankaDonna Stricklandová, pred dvoma rokmi. Pred ňou boli ešte dve ženy – Maria Goeppert Mayer v roku 1962 a Marie Curie v roku 1903.
Spolu štyri ženy, oproti viac ako 200 mužom.
'Na ihrisku už dlho dominujú muži,' povedal Ghez.
„Ale dnes chodí do terénu veľa žien. A preto ma teší, že môžem slúžiť ako vzor pre mladé ženy.“
©Francúzska mediálna agentúra